Roháčska dolina

Naša prvá spoločná turistika. Oči žiaria zvedavosťou a nedočkavosťou, čo nám ponúknu Západné Tatry. Túto časť Tatier vybral Petrík a ja som mu do toho nekecala. Kedže sme v týchto končinách prvý krát, naplánovali sme si menšiu turistiku na pol dňa, nič náročné, skôr lákavé pre oko milovníka prírody.  

Prichádzame na parkovisko pod Spálenou dolinou. Je nedeľa ráno, krásne počasie so skoro žiadnou pravdepodobnosťou dažďa a búrok. Úplne iné počasie aké sme mali včera na Oravskom hrade. O tom ako sa nám nevydarilo počasie ale hlavu sme si z toho nelámali si tiež môžete prečítať na našom blogu → Oravský hrad .

Našli sme turistický smerovník a berieme sa po zelenej značke smer Šindľovec,rázc. Cestička vedie cez príjemný lesík, kde mi Petrík začne rozprávať o stromoch a rastlinách, ktoré po ceste vidíme. Učiteľ biológie, ktorého baví čo učí :-). Na rázcestí prechádzame na asfaltový chodník a meníme zelenú značku za červenú. Asfaltka vyzerá, že je nekonečná a pokračuje až na Ťatliakovu chatu. Tu si na minutku sadneme a vydýchame. Kúsok za chatou sa nachádza rovnomenné jazero. Kvôli fotke skáčem z brehu po kameňoch kde si čupnem na jeden z väčších. Cvak, cvak. Šikovne ma odfotil, odložil mobil a hneď sa začal nadrapovať s kameňom pri brehu, ktorý mi slúžil ako jeden schodík cez vodu. Z lavičky nás sledoval jeden z turistov, ktorého Petríkové vymýšľance náramne pobavili. Zvládla som to aj bez toho kameňa, veď som nejaká srnka predsa :-) .  

Z Ťatliakovej chaty pokračujeme po modrej značke konečne horským chodníkom. Po pol hodinke prichádzame na Rázcestie v Smutnej doline a pokračujeme po zelenej. Táto cesta vedie okolo všetkých Roháčskych plies až k smerovníku Roháčske plesá, ktorý sa nachádza na miernou kopci pri poslednom, Hornom Roháčskom plese. Tu už je pomerne dosť turistov oddychujúcich na kameňoch a lavičkách v okolí plesa. Schádzame po modrej Pod Troma Kopami až k smerovníku Pod Predným Zeleným. Odtiaľto vedie cestička cez menší lesík okolo Roháčskeho vodopádu až k Adamcule, odkiaľ to už späť na parkovisko dobre poznáme. 

Roháčska dolina leží v severozápadnej časti Západných Tatier na oravskej strane. Je prístupná zo Zuberca. Nad najväčšou severnou dolinou v Západných Tatrách sa týči dvojica ostrých skalných štítov. Plačlivé a Ostrý Roháč vytvárajú siluetu pripomínajúcu čertove rohy. Aj preto táto časť pohoria dostala meno Roháče a dolina pod nimi prívlastok ,,roháčska". Najaktraktívnejším cieľom doliny sú Roháčske plesá. Sú terasovito usporiadané nad sebou (druhé a tretiee sú vedľa seba). Prvé Roháčske pleso na nachádza v nadmorskej výške 1 562 m s rozlohou 2,22 ha. Nazýva sa tiež Veľké alebo Dolné Roháčske pleso. Druhé a Tretie Roháčske plesá sú pri sebe v nadmorskej výške 1 650 a 1 653 m. Štvrté alebo Horné roháčske pleso je najvyššie položené pleso (1 719 m) v tejto doline. K týmto plesám vedie trasa náučného chodníka. Prechádza popri kaskáde Roháčskych vodopádov. Najväčší vodopád v Západných Tatrách dosahuje výšku 18 m .

Zdroj: Ján Lacika. Najkrajšie doliny, 2009

Príroda tu je nádherná, výhľady ešte krajšie. Pri plesách sme sa cítili ako v rozprávke. Roháčsky vodopád nás už oslovil menej, ale nie vlastnou vinou. Preplnenosť trasy turistami s vrieskajúcimi deťmi od vodopádu späť na parkovisko nám trošku ubrala  z nadšenia z krásy okolitej prírody. 

V Roháčoch nás láka horský hrebeň, ktorý je cez leto celý prístupný. Určite sa sem ešte vrátime a zdoláme, niektorý z vrchov tejto časti Tatier. Ale teraz už sedíme pri stole a dobrom jedle s pohárikom Becherovky užívajúc si spoločné chvíle. 

Dendulka & Petrík 

Celkový čas : 4 hodiny 10 minút

Prejdená vzdialenosť: 13 km

Prevýšenie: ↑ 710 m ↓ 710 m

Nadmorská výška: max. 1720 m, min. 1034 m