Hrad Gýmeš a krásne Topoľčianky
Tieto sviatky v strede pracovného týždňa sú parádna vec. Človek ani nestihne začať frfľať a zrazu je tu deň voľna. Poďme teda niekam na výlet. Na Vianoce nám Ježiško priniesol pod stromček stieraciu mapu Slovenska. Ehm, teda priniesol rovno dve. Jedna pre Dendulku a jedna pre Petríka (haha). Niekedy ma fakt mrazí z toho, ako presne vieme na čo myslí ten druhý. V spálni nám teda zostala visieť len jedna a druhá poputovala môjmu bratovi.
Už pár mesiacov som pokukovala po Kaštieli v Topoľčiankach. Blízko neho sa nachádza hrad Gýmeš. Trasa je jasná. Prichádzame autom do dediny Jelenec. Podľa navigácie ideme autom až k chatovej oblasti Remitáž- táborisko. Tu zaparkujeme a podľa smerovníka naša trasa vedie po žltej značke. Približne po päťdesiatich minútach kráčania lesnou cestičkou sa dostávame na miesto Pod Studeným hradom. Odtiaľ na Studený hrad to je menej než 10 minútový kopec. My si pozostatky tohto hradu nechávame na spiatočnú cestu. Spod Studeného hradu je to do Sedla pod Gýmešom necelým 5 minút. Odtiaľto vedie zelená značka priamo k hradu. Po päťnástich minútach príjemnej chôdze sa vynára z lesa hrad.
Cesta hore trvá do hodinky a pol. Cestou späť nás zastavil starší pár, že sme nechali peňaženku položenú na streche auta. My máme obrovské šťastie, že väčšinou stretávame len milých a dobrých ľudí. V tom šoku sme sa nespýtali na mená, ale chceme sa ešte raz poďakovať!
Sadáme do auta. Aký je ďaľší plán? Zubria zvernica v Topoľčiankach. Nemohli sme toto miesto vynechať. Petríka najviac na biológii zaujíma fauna, takže obísť zvernicu bez povšimnutia by nám nedalo v noci spávať. Mali sme šťastie, okolo 15:20 začalo kŕmenie, takže sme mali všetkých zubrov pokope.
V minulosti obýval Zubor európsky skoro celú Európu. Pôvodne žil na stepiach a v prirodzených listnatých lesoch. Začiatkom 20. storočia vo voľnej prírode vplyvom intenzívneho odlesňovania a neregulovaného lovu vyhynul. Udržal sa však v umelých chovoch. Z posledných 30 kusov zubrov chovaných v zajatí sa podarilo udržať celú dnešnú populáciu zubra európskeho - vyše 2000 jedincov. Samec zubra môže vážiť vyše 1000 kg a dosahovať v kohútiku výšku okolo 190 cm. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Zubre vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými, samci žijú zväčša samotársky. Niekoľko kusov zubrov sa od roku 1957 s úspechom chová v obore v Topoľčiankach na Slovensku.
Zdroj: greenpeace.org
Začína nám škvŕkať v bruchách. Najvyšší čas zakotviť niekde na obed. Obec Topoľčianky je známa nielen chovom zubrov, kaštieľom ale predovšetkým sa tu nachádza Národný žrebčín. Ten ponúka vo svojom areáli prehliadku jazdiarne, prístup k jednotlivým plemenám, múzeum chovu koní či výstavu starých kočov.
Odtiaľto ideme zaplniť naše prázdne žalúdky do miestnej reštaurácie. Po dobrom obede nasleduje prechádzka parkom. Kaštieľ a park v jeho okolí je veľmi pekný a udržiavaný. Máme šťastie, aj keď je sviatok, stretáme tu len pár ľudí obdivujúcich stavbu.
V tento deň sme videli veľa krásnych miest. Po príchode domov škrtáme na mape Hrad Gýmeš a Kaštieľ v Topoľčiankach. Už zase špekulujeme kam nás nabližšie zaveje. Máte nejaké tipy kam sa pozrieť v Nitrianskom kraji?
Dendulka & Petrík